Manínska úžina, úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických tvarov vznikol epigenetickým prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy.

     Týmto bolo vytvorené Manínske bradlo, ktoré je rozčlenené na dve časti - Veľký a Malý Manín. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami zarastenými z väčšej časti vegetáciou. Pre Manínsku užinu sú význačné strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a pod..

     Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Obsahuje tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj škrapy a závrty. Náučný chodník Manínska tiesňava priblížuje prírodných krás a zaujímavostí Národnej prírodnej rezervácie. Jeho trasa vychádza z Považskej Teplej, prechádza obcou Záskalie, prírodnou rezerváciou Kostolecká tiesňava k prírodnej rezervácii Bosmany, prekračuje hrebeň Veľkého Manína (n.v. 891) a zostupuje serpentínami po jeho svahu okolo minerálnych železitých prameňov k východziemu bodu. 18 zastávok s informačnými tabuľami podáva geologickú, floristickú a zoologickú charakteristiku tejto vysoko atraktívnej oblasti.

     Prechod celého okruhu trvá 3 až 4 hodiny. Záskalie Kostolecká tiesňava je asi 500 m dlhá skalnatá tiesňava, ktorá vznikla podobne ako Manínska úžina epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vrchu Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Bradlo je tvorené vysokotatranskou manínskou sériou. Tiesňava sa svojou mohnutnosťou a zvláštnymi formami podstatne líši od ostatného pohoria a svojou atraktívnosťou znásobuje estetické a prírodné hodnoty oblasti. Je názornou ukážkou zvetrávania skalných vápencových stien.

     Ľavý skalnatý svah je bohato členený, skalné formy a útvary sú aj v blízkosti potoka, kým pravý svah tvoria celistvé skalné steny, ktoré sú v strede tiesňavy najviac vzdialené od osi údolia a smerom k okraju sa k nej postupne blížia. Tým sa vytvorila veľká plocha trojuholníkovitého tvaru, pod ktorou sú mohutné sutinové kužele. Na vrchole trojuholníka vznikol veľký skalný previs, nazývaný tiež "Strecha Slovenska", pod ním obrovské skalné vráta.

     Podobne ako Manínska úžina i Kostolecká tiesňava je z botanickej a zoologickej stránky zaujímavým územím s bohatým výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov. Kostolecká tiesňava je súčasťou náučného chodníka Manínska tiesňava.

     A tam niekde sa nachádza naša najkrajšia chalúpka. Znie to ako z rozprávky, ale je to tak.